2.DIV ORAVY
MÚZEUM ORAVSKEJ DEDINY V ZUBERCI
Dedina stará pod Roháčmi leží,
každý z nás do nej pozrieť sa beží.
Vždy tam však nebola ,boli tam lúky,
predkovia naši namleli na mlyne múky.
Stavby tu presťahovali z celej Oravy,
aby tu chodili celé davy.
Cez túto dedinu preteká potok ,
v Roháčoch pramení jeho hlavný tok.
Domčeky s úzkymi oknami
a zo šindľovými strechami.
Podlaha chudobných – len samé blato,
šoltýs a richtár ten mal však na to.
Podlahu z dreva mal,
aby sa ukázal.
Domčeky bohatých , ba aj tých chudobných,
v takejto dedine žil veru každý z nich.
Vidieť tu mlyn na vodný pohon,
v dedine vládol ruch a zhon.
Mangeľ na hladenie
a aj pec na varenie.
Valchy aj komory
trápili ich rôzne choroby.
Mangeľ , olejáreň, senník aj salaš,
na rukách deduško veľké mozole máš.
Nad celou dedinou kostol sa tyčí
a všetkých z dediny k modlitbe tíši.
Kostol zo Zábreže – gotický,
v minulosti si nepotreboval vodičský.
Zasvätený je svätej Alžbete,
na kopci v múzeu tam ho Vy nájdete.
Vo vnútri vzácny strop s krásnymi maľbami,
na chóre zas orgán s naťahovacími mechami.
Celý je z dreva bez jedného klinca,
tak ako malá päťdesiatcentová minca.
V minulosti to bolo iné ,
spevom – tancom krátili si dlhé chvíle.
Pri páračkách dievčence klebetili,
chlapcov k sebe tak vábili.
Je tu aj však jeden skvost
a o tom vieme dosť.
Hrnčiarska pec , kde sa hrnce pálili
a farbami pekne krášlili.
Vojdeme mi do školy,
tabule tam neboli.
Krieda, malá tabuľka
ako malá fazuľka.
Zasvieťte!!! Nič nevidím !!!
Počkaj svetlo urobím.
Čo sa trápiš , šťukni vypínač!!
Nie , nie vtedy to bolo ináč.
Petrolejka, sviečka
a v krčahu mliečka.
V minulosti mali mlyn,
darmo bys tu hľadal plyn.
Mikrovlnka , počítače, práčka,
po chodníku beží malá mačka.
Mliečka trochu mi jej dáme
a na potok oprať prádlo sa vydáme.
Pustím gombík , práčka perie !
Kde sa to tá žena berie?!
Ku vode sa vybrala,
aby dobre vyprala.
Na potoku pri speve,
bolo tam vždy vesele.
Vodovodný kohútik,
len na dvore veľký krik.
Kohúta , ver oni mali
aby ráno nezaspali.